Jeden z neobyčajne obyčajných dní môjho života

Aj vy poznáte tie dni, kedy by ste najradšej zaliezli do!!!!! ... postele pod duchnu a nevyšli z nej pokiaľ by sa deň neskončil ?

Myslím, že ich máme všetci ... no moja streda začala výnimočne dobre. Ráno som vstala, navarila a ako správna gazdiná som si urobila čas pre seba pred odchodom do školy. Mala som super náladičku, vďaka ktorej som zo seba spravila sexy dievča (teda aspoň ja som mala taký pocit) ... viď foto.

Zobrala som si auto a ako panička sa vybrala do Nitry na zápis v škole. Brala som aj spolužiačku, s ktorou som kecala po ceste no nálada sa zmenila po zaparkovaní ..... Nemohli sme nájsť automat na parkovanie, a keď už sme prišli na to, ako mám poslať SMS za parkovanie, vydalo moje auto čudný zvuk. Ono sa SAMÉ zamklo!!!! s kľúčmi na sedačke :( v tom momente som nevedela čo skôr, či volať políciu či môjmu Michalovi, alebo si proste len kopnúť do toho hlúpeho voza...áno kopla som si a vzápätí som volala majiteľovi auta, že čo sa mi stalo, no po jeho reakcii (citujem) "no pekne", som chytila ešte väčšie nervy a to sa mi už v očiach objavili slzy. Všetko by bolo naporiadku, keby som všetky veci okrem mobilu (samozrejme dnešná doba nás núti mať mobil stále v ruke, ešte že) nemala zamknuté v aute. Tak nakoniec sme to vyriešili veľmi jednoducho. Michal musel odísť z roboty, zavolať jeho bratovi či by aj on mohol odísť z roboty a prišli mi otvoriť auto náhradnými kľúčmi. 

Tak išla som na zápis, teda pre starších študentov sa to volá potvrdzovanie tlačív a prebratie ISIC známky. Všetko išlo ako malo, pokiaľ ma pri stánku s ISIC známkou neposlali kade ľahšie, keďže som 10€ zaplatila na iný účet. Paráda zase vybavovačky...... No prišla som domov a od jedu som sa najedla (proste v takýchto momentoch mi je jedno koľko a čo jem) a išla do práce na recepciu, kde ma privítal správca so slovami "nabudúce nech robím to čo mám a nerobím z neho debila". OK, večer predtým som dala kľúče na iný stôl ako som mala :D a on za mňa behal v noci po celom penzióne a hľadal ich, pritom boli 3 m od miesta, kde som ich mala dať. Tak sme si to vydiskutovali, možno s trochu prehnanými emóciami, ale teraz sme už kamaráti ;).

Môj deň zavŕšil pán, ktorý prišiel vyplatiť faktúru a ja od stresu, že som to robila prvý krát (robím tam prvý týždeň) som mu ju vypĺňala 3x dlhšie ako to obyčajne trvá, nevadí.... prišla som domov, znova najedla a išla spať s pocitom, že zlé dni môžu byť niekedy naozaj zlé, nie ako táto moja trápna streda. Brú noc.